Bzovík leží v Krupinskej planine v nadmorskej výške 340m v plytkej dolinke potoka Čekovce. V minulosti patril do severovýchodnej časti Hontianskej župy. História obce siaha až do čias Veľkej Moravy.
    Prvá písomná zmienka je z roku 1135 v kráľovskej listine vydanej kráľom Belom II.
Tu potvrdil, že župan Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov, s manželkou Žofiou a synom Mikulášom, založil kláštor v obci Bzovík. Kláštor zasvätil sv. Štefanovi. Vzhľadom na čas vzniku (1130-1131) sa predpokladá, že išlo o benediktínsky kláštor. Bolo tu zriadené cisterciánske opátstvo, ktorého prvý známy predstavený bol Alexander z roku 1139.
    V rokoch 1151-1181 rehoľníci z moravského Hradišťa premenili opátstvo na premoštrátske prepošstvo. Kostol prepošstva, pôvodne románsky, v roku 1433 podpálili husiti. Následne bol opravený.
    V roku 1471 postihla kláštor ďalšia pohroma. Požiar, ktorý založili krupinskí mešťania.
    Prepošstvo však potom za stálych nepokojných čias upadlo, až v roku 1530 zaniklo. V tomto období kláštor vojensky napadol gróf Žigmund Balaša, ktorý bol prívržencom reformácie. Podľa výsledku Augsburského mieru platilo: „Cuius regio, eius religio.”-„Koho panstvo, toho náboženstvo.” Preto všetci jeho poddaní sa stali evanjelikmi.
    Po obsadení kláštora z obavy pred Turkami začal s prestavbou kláštora na pevnosť. Kostol bol zrušený. Z veží bola ponechaná len severná, tá slúžila ako pozorovacia veža. Celý kláštor obohnal vysokým hradným múrom a na rohoch dal vybudovať 4 bašty. V múre i baštách boli strielne, ktoré boli spojené ochodzami. Okolo hradu bola vybudovaná vodná priekopa. Bzovícky hrad sa stal protitureckou pevnosťou.
    Po smrti Žigmunda Balašu pevnosť i majetky pripadli jeho manželke Barbore z rodiny Fánčiovcov. Po ich vymretí hrad prešiel do majetku ostrihomského arcibiskupstva a jezuitského rádu. Jezuiti prišli na hrad v roku 1670 a obnovili tu rímsko-katolícku farnosť. Na pamiatku tejto udalosti sa každoročne od roku 1715 prvú nedeľu po Veľkej noci slávia prievody.
    V roku 1908 panstvo odkúpil Štefan Slúka, no po čase ho predal Móricovi Schidlovi.
    V roku 1925 panstvo zaniklo. Tohto času je vlastníkom Múzeum vo Svätom Antone.
    Za reformácie, keď katolícki veriaci nemohli dochádzať do hradnej kaplnky, postavili medzi hradom a obcou kaplnku sv. Štefana, ktorá sa neskôr stala základom pre dnešný farský kotol.
    Farský kostol sv. Štefana pochádza z prvej polovice 17. storočia a vznikol prístavbou k pôvodnej kaplnke. Veža pochádza zo začiatku 18. storočia. Celá stavba je orientovaná svätyňou na severovýchod. Interiér kostola je zdobený nástennými maľbami. Nad presbytériom je prekrásna freska Posledná večera. V kostole sa tiež nachádza kamenná krstiteľnica zo 17. storočia. Pri kostole je jaskynka lurdskej Panny Márie a Mariánsky stĺp. Pri hlavnom vchode do kostola rastie chránený strom - lipa, ktorej vek sa odhaduje na viac ako 300 rokov.
    K farnosti pôvodne patrilo 11 filiálok. Dnes sem patria: Uňatín s kostolom Krista Kráľa, Kozí Vrbovok, Jalšovík, ako aj niekoľko roztratených samôt.
Okolo r. 1130 založil Lampert z rodu Hunt - Poznanovcov cistercitské opátstvo ku cti sv. Štefana. V r. 1151 - 1181 rehoľníci z Moravského Hradišťa premenili opátstvo na premoštrátske prepošstvo.
R. 1435 ho zničili husiti, r. 1444 a 1446 velitelia Krupinského hradu. R. 1530 sa prepošstva zmocnil
Z. Balassa, ktorý v r. 1530 - 1546 prestaval pôvodný románsky kláštor na gotický renesančný hrad s mohutným vonkajším opevnením zosilnený nárožnými baštami a vodnou priekopou. Objekt bol r. 1678 vypálený a opravený medzi 1680-1686 o čom hovorí doska nad vchodom do objektu. Neskôr bol hrad v rukách Fánchyovcov. Po Thojolyho vzbure hrad, obec i celé panstvo vlastnili jezuiti a nakoniec ostrihomský seminár. V zasadacej miestnosti hradu bol r. 1879 založený Ovocinársky spolok Bzovského okresu so sídlom v Bzovíku. Pred kostolom sv. Štefana je chránená 300 ročná lipa a pamätník obetiam 1. Svetovej vojny z obcí bzovíckej farnosti.
História