Krst je základom kresťanského života, je bránou do Cirkvi a otvára prístup k ostatným sviatostiam. Je odpoveďou človeka na Božie volanie, preto človek musí povedať svoje slobodné „áno“. V prípade krstu malých detí vyznávajú vieru ich rodičia ako zástupcovia.
Krst dieťaťa
• Krst dieťaťa sa nahlasuje v kancelárii farského úradu.
• Nahlásiť krst môže len rodič dieťaťa alebo zákonný zástupca.
• Kňaz môže pokrstiť len dieťa, ktoré patrí do jeho farnosti. Ak rodičia reálne nebývajú na Bzovíku, je potrebné, aby si vyžiadali „licenciu ku krstu“ z farnosti v ktorej skutočne bývajú.
• Rodičia musia pred krstom absolvovať krstnú náuku.
Krst staršieho dieťaťa
Ak dieťa už chodí do školy, je potrebné, aby pred krstom navštevovalo aspoň dva roky hodiny náboženskej výchovy. O krst požiadajú rodičia na fare a informujú aj katechétu.
Ak je Vaše dieťa v 3. ročníku základnej školy a ešte stále nie je pokrstené, krst mu môže byť vyslúžený pred slávnosťou Prvého svätého prijímania.
Krst dospelého
Dospelý človek môže byť pokrstený jedine na základe osobného rozhodnutia. Pre krst dospelého sa vyžaduje, aby prejavil vôľu prijať krst, aby bol dostačujúco poučený o pravdách viery a kresťanských povinnostiach a aby sa katechumenátom osvedčil v kresťanskom živote.
• Ak máte záujem o prijatie sviatosti krstu, prihláste sa na fare, kde Vám budú ochotne poskytnuté všetky informácie.
Dospelý hneď po krste, ak neprekáža vážny dôvod, prijíma birmovanie a Prvé sväté prijímanie.
Požiadavky na krstného rodiča podľa Kódexu kánonickéh práva kán. 874
Aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:
- aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak títo chýbajú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
- aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;
- aby bol katolík, pobirmovaný a ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať; z toho vyplýva aj to, že:
a.) ak je slobodný (-á), nesmie žiť v žiadnom mimomanželskom zväzku
b.) ak je sobášený (-á), musí to byť sviatostný sobáš – nekatolícky sobáš nestačí
c.) rozvedený (-á) len vtedy, ak má od biskupa vybavené Povolenie manželského odlúčenia
4. aby nebol postihnutý nijakým cirkevným trestom
5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.